Emócie počas pohovoru | seriál | 2. časť | PREKVAPENIE

Emócie počas pohovoru | seriál | 2. časť | PREKVAPENIE

Jana Sliacka, 12.11.2021
Položíme na pohovore otázku a zvyčajne nasleduje odpoveď. Kým na slovnú reakciu čakáme a vieme ju vyhodnotiť, niekedy nám počas rozhovoru môže pozornosť uniknúť a jej podfarbenie emóciou si ani nevšimneme.
 

Alebo ju nedokážeme medzi riadkami správne prečítať a vyhodnotiť. A to nás nakoniec  môže stáť nemalé peniaze, čas ... skrátka zlý výber nového zamestnanca a obrovské starosti navyše.

Prekvapenie je našťastie emócia, ktorá sa len tak ľahko neprehliadne. Jej mikroexpresie sú pomerne výrazné. Čo je však dôležité, je neuspokojiť sa a sledovať, čo bude nasledovať ďalej.

Spolu s Dušanom Straňákom sme pripravili seriál Emócie počas pohovoru, kde sme si jednotlivé emócie podrobne rozobrali z pohľadu neverbálnej komunikácie, mikroexpresií ale aj praktického pohľadu očami recruitera. Pozrite si časť venovanú emócii PREKVAPENIE. 

 

AKO ZISTÍM, ŽE IDE O PREKVAPENIE?

Tento obrázek nemá žádný popisek

Prekvapenie je totiž pomerne neutrálna emócia. Sama o sebe nám veľa nenapovie, ale je veľmi dôležité pozorne sledovať práve tú emóciu, ktorá bude nasledovať bezprostredne po prejavoch prekvapenia. Tá nám totiž odhalí pravdu.  

Jedna z najbežnejších otázok na pohovore, pri ktorej môžete čítať prekvapenie je: „Čo viete o našej firme, o pozícii, o ktorú sa uchádzate? “ – v praxi sa bežne môžete stretnúť so  zdvihnutým obočím uchádzača ako prejavom emócie prekvapenia a následne odpoveďou. Podľa jeho pripravenosti

AKÁ EMÓCIA NAJČASTEJŠIE NASLEDUJE PO PREKVAPENÍ?

HNEV – Uchádzač môže byť  nahnevaný,  prečo sa ho pýtate na nejakú konkrétnu otázku . Tu je potrebné zbystriť pozornosť, lebo podobne môže reagovať aj v bežnom pracovnom živote.

STRACH /ZAMRZNUTIE -  limbický systém sa vypne – uchádzač nereaguje a čaká. Môžeme pozorovať napr. pri Assessment centrách, kde takýto ľudia často čakajú na reakciu druhých a až následne sa pripoja do diskusie nejakou vlastnou odpoveďou.

SMÚTOK – „to som nevedel / ja to nepoznám“

RADOSŤ – ako prejav môžete pozorovať napríklad rýchle šúchanie rúk - také tie detské, detinské prejavy sú väčšinou prejavy úprimnej radosti.

Pozor aj na tzv. „slovnú vatu“, nič nehovoriacu všeobecnú odpoveď, ktorú uchádzači niekedy využívajú ako odpoveď na otázku, ktorá ich prekvapila a nechcú alebo nevedia sa k nej vyjadriť.  

DOBA TRVANIA NÁSLEDNEJ EMÓCIE

Ďalší dôležitý faktor, ktorý je potrebné sledovať, je to, ako rýchlo sa dokáže uchádzač z tej nasledujúcej emócie dostať.  

Položíte otázku, uchádzača prekvapí, nasleduje smútok/hnev/strach .... ale sledujte, či sa z tejto emócie dokáže rýchlo dostať preč a pozrieť sa na danú tému, ktorá bola predmetom otázky s „chladnou hlavou“.

Sú totiž ľudia, ktorý sa vedia rýchlo otriasť a reagovať aj po otázke, po ktorej nasledovala negatívna emócia. A to je v niektorých prípadoch dobre. Napríklad pri uchádzačoch, ktorí budú v rámci svojho povolania prichádzať často do styku so zmenami.

TIP: Na overenie reakcie prekvapenia , skúste dať počas pohovoru nejakú nečakanú otázku a sledujte reakciu uchádzača. Napr. „O aké ďalšie pozície sa uchádzate? Čo by ste robili, keby ste boli úspešný a všetci by Vám ponúkli pracovné miesto? “

 Dávajte však pozor, každý človek má iné tempo a preto je popri sledovaní jednotlivých emócií sledovať si aj tzv. baseline uchádzača – nezabudnime, že je dôležité posudzovať jeho reakcie a emócie v kontexte.

Je pravda, že veľa ľudí prekvapenie a s tým súvisiace zmeny veľmi ťažko znáša. Pokiaľ ide o profesie ako napríklad programátor, účtovník ... tam sa s tými zmenami až tak často nestretávame. Pokiaľ však ide o pozície, kde sú bežné časté zmeny, napr. obchodník, letový dispečer a mnohé ďalšie, treba byť obozretný. Sledujte, ako rýchlo sa dokáže z jednotlivých emócií uchádzač "otriasť".

 

A ČO HRANÉ PREKVAPENIE?

Aj v bežnom živote sa stáva, že na nepríjemnú alebo nevhodnú situáciu reagujeme prekvapením.

Predstavte si napríklad, že ste práve dostali nevhodný darček. Reakciu prekvapenia skryť nedokážete, no následný úsmev nie je pravý ( ide o tzv. fake smile). Alebo pokiaľ sa v spoločnosti musíme pozdraviť s niekým, koho práve  neradi vidíme.

Ak je emócia prirodzená ostáva na tvári dlhšie a ešte máme tendenciu sa k nej vrátiť. Vyplavujú sa totiž pri nej hormóny a tie tak ľahko neodznievajú.

V prípade hraného prekvapenia emócia odznieva oveľa rýchlejšie a často chýba práve tá následná emócia.

 

ČO AK NEBUDEM SLEDOVAŤ EMÓCIE?

Predstavte si, že položíte uchádzačovi otázku. Vidíte emóciu prekvapenia, uchádzač si niečo  „zamumle“ alebo Vám odpovie nejakou všeobecnou odpoveďou. Ak sa potrebujete dozvedieť odpoveď na danú otázku ( je tam predpoklad, keďže ste sa ju pýtali), skúste nechať tému na chvíľu odznieť a potom sa k nej vráťte:

  • Zvoľte inú formu otázky
  • Použite príklady z praxe
  • Požiadajte uchádzača o názor

Z iného súdka. Predstavte si, že ste realitný maklér a ste na prehliadke bytu. Pri ukážke kúpeľne zbadáte zdvihnuté obočie klienta a jemné povzdychnutie, no nevenujete tomu pozornosť. Následne si neviete vysvetliť, prečo sa nakoniec pre byt nerozhodli, keď sa im všetko tak páčilo. Odpoveďou je kúpeľňa. Bola stará a vyžadovala si „prerábku“. To posledné, čo sa možnému budúcemu majiteľovi chcelo, bolo Hľadať majstrov, ktorí mu tú kúpeľňu prídu spraviť. Vy ste sa tak obrali o možnosť ponúknuť mu skvelú partiu, s ktorou spolupracujete už niekoľko rokov a predať byt.

Tento obrázek nemá žádný popisek

V prípade, že budeme emócie prehliadať, ukracujeme sa tak o možnosť zodpovedať všetky otázky uchádzača/klienta. A on sa môže na základe dojmov rozhodnúť nesprávne.  

Takže sledujme emócie nie len keď kladieme otázky, ale aj keď vyslovujeme nejaké tvrdenie. Pozorujeme, aká emočná reakcia prichádza, keď vymenúvame napr. firemné benefity. Ak sa stane, že na niektorú z nich uchádzač zareaguje negatívnou emóciou a my to necháme tak, môže sa stať, že si ho zbytočne „odstrašíme“.

Ďalší príklad: „Niektorí naši zamestnanci oceňujú to, že môžu pracovať z domu. A niektorí zase, že pracujú v rámci uzavretých kancelárii.“– ak pozorujeme emócie uchádzača pri jednotlivých tvrdeniach, vidíme, k čomu uchádzač inklinuje, aké sú jeho preferencie.  

Rozpoznávaním neverbálnej komunikácie môžeme správnu odpoveď prečítať ešte pred tým, ako uchádzač sám odpovie. Tá skutočná odpoveď totiž často krát nastáva ešte pred tým, ako ju uchádzač reálne vysloví.

 

Verím, že aj tieto informácie Vám pomôžu čítať na pohovore medzi riadkami tak, aby ste vedeli cítiť, ako sa uchádzač v danej téme/otázke/ prostredí cíti a nenechávali emócie plávať po povrchu. 

 

Tip pre uchádzača: Je pre Vás absolvovanie pohovoru stresujúce? cvmango.com Vás dokáže na takúto situáciu pripraviť. V rámci kariérneho poradenstva sa vieme individuálne pozrieť na akúkoľvek oblasť a poradiť Vám na mieru. 

  V ďalšej časti nášho seriálu sa budeme venovať emócii HNEV/AGRESIVITA. 

 

#pohovor #mikroexpresie #neverbalnakomunikacia #prekvapenie #pohovorvlastnymiocami #cvmango

Jana Sliacka
Jana Sliacka

V recruitingu sa pohybujem od roku 2006. Od akčných začiatkov a viac ako 500 úspešne zrekruitovaných kandidátov v roli personálneho konzultanta som dospela až k pozícii produktového manažéra cvmango.com. Teraz už neobsadzujem iba dream-joby, ale pomáham klientom nájsť tie najlepšie talenty do ich tímu a to aj vďaka zameraniu sa na employer branding a autentickú komunikáciu. Zároveň som hlasom podcastu Očami HR, kde prinášame novinky zo zákulisia HR a trendy inšpirujúce nielen túto komunitu. 

LinkedIn profil: Jana Sliacka