KOUČOVANIE KLIENTA A KOUČOVANIE S DALAJLÁMOM – ČÍM SA LÍŠIA? I Klára Giertlová
Predpokladajme, že prechádzate pracovne alebo osobne náročným obdobím a cítite, že vlastnými silami je čoraz ťažšie to zvládnuť. Zvažujete využiť služby kouča, konzultanta, psychoterapeuta, pomáhajúceho profesionála. Keď sa rozhodnete osloviť odborníka, spravidla očakávate, že sa vďaka tejto spolupráci niečo zlepší a vy to zlepšenie čoskoro pocítite.
V mojej vyše 30-ročnej koučovskej histórii som zažila množstvo potvrdení, že to takto skutočne je – zlepšenie nastane, dokonca už aj počas prvého stretnutia.
Zažila som však aj situácie, kde to bolo inak. Niektoré sa týkali práce iných odborníkov, o ktorých som sa dozvedela od ich klientov... a áno, aj mne sa viackrát podarilo nenaplniť očakávania či nádeje mojich klientov.
Nenaplnené očakávania sú zdrojom frustrácie, ktorá klientov vedie často k zovšeobecneniam typu „koučing nefunguje“, „tento psychológ / kouč / terapeut je babrák/blbec“ alebo „tam nechoď, ten/tá ti nepomôže“. Pre nás, pomáhajúcich profesionálov, sú to boľavé správy bez ohľadu na to, či sa k nám dostanú priamo alebo cez niekoho iného. Všetci sa usilujeme byť klientom užitoční...
K tomu, aby moji klienti zažívali podobných frustrácií čo najmenej, mi dopomohla aj zdieľaná skúsenosť jednej dámy s jej psychoterapeutom. Tento odborník počas 4 stretnutí svoju trpiacu klientku stále diagnostikoval a snažil sa jej vysvetliť príčiny jej problémov. Ona pritom očakávala, že jej čím skôr pomôže ich riešiť.
Bolo to v roku 2001 a hoci ma od detstva bavilo spoznávať seba i iných ľudí cez rôzne osobnostné dotazníky a iné diagnostické nástroje, vtedy som sa s nimi rozlúčila.
Až tak, že keď mi firmy posielali na koučovanie klientov s výsledkami diagnostiky, ani som sa do nich nepozrela. Pýtala som sa klienta, či a ako si praje, aby som s nimi pracovala. Viete si predstaviť, ako sa tým ľuďom uľaví, keď zistia, že ma oveľa viac zaujíma to, čo potrebujú oni ako výsledky ich diagnostiky?
Téma využívania (psycho)diagnostických nástrojov v súvislosti s koučovaním chodí okolo mňa v pravidelných vlnách. Ponuky, pozvánky, debaty s kolegami o ich ne/potrebnosti či o možných spôsoboch ich využívania v koučovaní. O moci vedieť niečo skôr alebo lepšie ako klient. O rešpekte, ktorý z nás druhý človek cíti alebo necíti. O partnerstve a spoluvytváraní.
Nabáda ma to opätovne prehodnocovať moju expertnosť a opätovne definovať svoju rolu ako koučky.
Nedávno prišla ku mne téma expertnosti v službe ľuďom znova v inej podobe. Facebook mi ukázal post jednej kolegyne – absolventky nášho kurzu. Opisuje v ňom, ako sa cítila v spolupráci s iným odborníkom, ktorého vyhľadala ako klientka:
“Čistiť presvedčenia, o ktorých ani neviem, či sú moje alebo iba domnienka sprevádzajúceho, bez možnosti povedať, že toto nerezonuje, toto „čistiť“ nechcem a nepotrebujem... s argumentom sprevádzajúceho, že to odmieta moje ego...“
Ďalej vysvetlila: „Nejde o metódu, nejde o profesiu, často ide o NEREŠPEKT, ktorý si mnoho sprevádzajúcich možno ani neuvedomuje. Pre človeka, ktorý hľadá pomoc, to však môže znamenať určité zatvorenie sa. Možno nedôveru, spochybnenie seba, zvláštny smútok, odpojenie, stav zmätku, či totálne prázdno. A v neposlednom rade neriešenie toho, s čím chcel pomôcť.“
A sme opäť pri expertíze odborníka. Keďže psychoterapiu nerobím vyše 30 rokov, zúžim teraz tému len na expertnosť kouča.
Keď klientovi dávame najavo, že my kouči vieme lepšie a viac ako on, pravdepodobne nám na pozadí idú domnienky, projekcie, rady, „správne“ riešenia... Súhlasím so spomínanou kolegyňou, že „ak ich klient nechce prijať, možno nechcel zmenu, len vypočutie. Možno uvoľnenie a bezpečný priestor. Možno aj chcel nájsť riešenie, a nestalo sa“.
Náš jediný adekvátny koučovsko-ľudský postoj je v týchto situáciách akceptácia – s rešpektom uznať, že je to tak v poriadku.
Inak riskujeme stratu toho najcennejšieho, čo v koučovaní máme – vzťah s klientom, jeho dôveru, otvorenosť, prežívanie blízkosti s nami, pocit, že je s nami v bezpečí.
Nie kvôli budovaniu našej reputácie ako koučov, ale kvôli úcte k našej profesii a jej hraniciam. Kvôli partnerstvu, ktoré je postavené na tom, že kouč nie je vidiaci, ktorý vedie slepého, ale je partnerom klienta v realizácii želaných zmien cez jeho vlastné uvedomenia, cez objavovanie toho, čo je za daných okolností možné.
Aby sme v koučovaní dokázali vytvárať atmosféru bezpečia a dôvery, nepotrebujeme byť expertmi na osobnostnú psychologickú diagnostiku, ani na klientovu prácu, jeho život či vzťahy. To nie je náš biznis. Naša expertíza spočíva vo vedení zmysluplných rozhovorov s človekom, ktorý chce nájsť svoju vlastnú cestu od neželaného stavu k želanej budúcnosti, k lepšiemu fungovaniu vo svojich rolách. Ak som klientovi partnerom, rešpektujem jeho schopnosť vedieť, čo je pre neho dobré a dôležité.
_____________________________________
Som Klára Giertlová, žijem a šírim prístup zameraný na riešenie a koučujem už takmer 32 rokov. Ešte v minulom storočí som začala viesť akreditované kurzy profesionálneho a manažérskeho koučovania a v roku 2004 som vydala prvú knihu o koučovaní, napísanú v inom než svetovom jazyku.
Počas môjho workshopu na 3. SAKonferencii 18. marca 2026 v hoteli Gate One v Bratislave môžete zažiť, v čom spočíva rozdiel medzi koučovaním klienta a KOUČOVANÍM S DALAJLÁMOM.