Nedávno som čítal životopis Leonarda da Vinciho, ktorý bol nielen geniálny maliar a umelec, ale venoval sa mnoho ďalším oblastiam. Vymýšlal lietajúce stroje, kreslil často bizardné vojnové zbrane, zaoberal sa tým ako prúdi rieka, ako tečie krv v ľudkom tele, prečo je obloha modrá.... Projektoval, ako by malo vyzerať ideálne mesto. Detailne rozobral anatómiu ľudského tela. Chcel vedieť ako vyzerá jazyk ďatľa. Chcel prísť na to, ako je možné, že dokáže tak silno udierať do stromu? Jeho zvedavosť a všestrannosť mu umožnila nakresliť obraz Mony Lízy. A tak si vravím, čo by sme sa od neho mohli naučiť v oblasti time manažmentu?
Bol tento človek dokonalý? Myslím si, že aj on mal svoje chyby. Aký mal time manažment a aká bola jeho efektivita? Zanechal po sebe geniálne umelecké diela a množstvo poznámok a nákresov. Zanechal po sebe však aj veľa nedokončených vecí, a pravdepodobne by sme ho v dnešných časoch považovali za veľkého prokrastinátora.
Prokrastinácia, je veľmi často skloňovaná téma v dnešnej dobe, pochádza to z latinského pro crastinus, čo znamená na zajtrajšok. Je to v podstate je označenie pre chorobné odkladanie dôležitých úloh na neskôr (na zajtra).
Pri obraze poslednej večere vraj niekedy dokázal hodinu pozerať na obraz a potom urobil jeden ťah štetcom a odísť. Možno práve vďaka svojím chybám dokázal to, čo dokázal. Teraz sa pravdepodobne potešili všetci, ktorí radi odkladajú úlohy na zajtra, že sú na tom podobne ako slávny Leonardo J Záleží však od uhla pohľadu. Ak by bol dokončil všetky svoje obrazy, pravdepodobne by mu nezostal čas na rozmýšľanie nad tými inými vecami. Netrávil by čas pri pitvách ľudkého tela, aby pochopil ako fungujú svaly na ľudskom tele a potom by možno nedokázal nakresliť úsmev Mony Lízy.
Či už sme Leonardo da Vinci alebo nie, môj dojem z jeho biografie je, že Leonardo neľutoval, že svoj čas zbytočne premárnil. Robil totiž to, čo ho tešilo. Celý život ho bavilo pozorovať ako niečo funguje a neustále sa pýtal, prečo je to tak. Na mnoho vecí prišiel a práve to ho s veľkou pravdepodobnosťou tešilo a poháňalo dopredu.
Sťažovanie sa na nedostatok času, je plytvaním drahocennej energie. Mať kladný postoj k času znamená vedome hľadať a oceňovať pozitívne aspekty toho, že každá hodina, každá minúta, každá sekunda dňa nám poskytuje príležitosť niečo spraviť, prežiť. Čas je relatívny! Dôležitý je náš postoj.
Ak robíme niečo čo milujeme, tak nám čas ubehne veľmi rýchlo. Nehovorme si teda: „Je veľmi zlé, že na to mám len jednu hodinu“, ale zaujmime skôr opačný postoj: „Výborne, môžem jednu celú hodinu venovať…“
Ak robíme činnosti, ktoré nie sú naše obľubené a musíme sa zaoberať ťažkou či nudnou úlohou? Nehovorme si : „Ako sa ten čas vlečie ...“, ale radšej: „Výborne rýchlo začnem a o hodinu budem s touto prácou hotový“.
Mať kladný postoj k času vlastne znamená žiť život naplno a využívať každý moment, pozitívne využívať mentálnu a intelektuálnu energiu namiesto utápania sa v ľútosti, kritike a nešťastí. Takýto prístup nám pomáha sa zdokonaľovať, aby sme omnoho efektívnejšie zaobchádzali s naším časom. Mať pozitívny prístup k času nám pomôže zdokonaľovať sám seba a zároveň aj spôsob, akým využívame náš čas.
Každý z nás ako aj Leonardo má činnosti, ktoré robí rád. Myslím, si že by sme si mali nechať vo svojom živote priestor na veci, ktoré nás tešia a robíme ich radi. Ak sa chcete naučiť, ako zmeniť postoj k času a byť efektívni, zavítajte na náš workshop a buďte s časom kamoši, nie súperi.
Koučingu a školeniu manažérskych pozícií a tímov sa venujem od roku 2006. Štyri roky som pôsobil v Anglicku a Írsku ako lektor. Dnes pomáham spoločnostiam s projektmi a stratégiou riadenia a tvorím T&D roadmapy pre klientov vediem kurzy na podporu oddelení ako nákup, predaj, marketing a stredný manažment. Zameriavam sa na koučovanie, trénovanie, mentoring a konzultácie.