Vyhorenie: Skrytý nepriateľ dnešnej doby I 1.časť

V rýchlom pracovnom tempe, neustálom tlaku na výkon a očakávaniach, ktoré presahujú naše limity, sa vyhorenie stáva čoraz častejším fenoménom. Často si ho však všimneme až vtedy, keď nás úplne pohltí – keď únava neprechádza ani po oddychu, keď radosť z práce vystrieda frustrácia a keď sa aj bežné úlohy zdajú byť nad naše sily.

Ako rozpoznať vyhorenie, čo sú jeho najčastejšie príčiny a ako mu predísť? Na tieto otázky nám odpovedala Katarína Fitala, koučka mentálneho zdravia a expertka v uzdravovaní. Pomáha ľuďom zrýchliť návrat z vyhorenia a mentálneho preťaženia do radosti a vnútornej sily. Prostredníctvom dynamického koučingu podporuje pozitívne zmeny a transformácie, ktoré vedú k udržateľnej rovnováhe v pracovnom aj osobnom živote.

1. Rozpoznanie vyhorenia

Aké sú najčastejšie varovné signály vyhorenia?

Varovnými signálmi pri neustálom preťažovaní a nezdravej výkonovej orientácii môžu byť rôzne fyzické, emocionálne, mentálne aj psychické príznaky.

Sú prítomné opakované virózy, prechladnutia, fyzické zranenia, psychosomatické ťažkosti (napr. búšenie srdca, vysoký tlak, tráviace ťažkosti, poruchy imunity), ktoré vedú k častým návštevám lekárov. Rovnako je prítomná výrazná absencia radosti a nepokojný, nekvalitný spánok. Vďaka nadmernému stresu je myseľ neustále aktívna a „pracuje“ aj v noci. Svojou neutíchajúcou činnosťou aktivuje proces opakujúceho sa negatívneho myslenia tzv. overthinking.

Objavuje sa náladovosť a emocionálna rozladenosť (výbušnosť, plačlivosť, pocity zlyhania, viny, hanba, ...) depresívne nálady, úzkosti, panika v situáciách, ktoré sme predtým zvládali ľavou zadnou. Zvyšujú sa pochybnosti o sebe, nedôvera vo vlastné schopnosti a úsudok, stráca sa sebavedomie, vnímanie seba, vlastnej hodnoty, identity. Výrazne sa spomaľujú kognitívne schopnosti (mozog je unavený) – pamäť, vnímanie, sústredenie, rozhodovanie, myslenie – všetko zrazu trvá násobne dlhšie, „nemyslí“ vám to dobre. Objavujú sa chybné rozhodnutia, zvyšuje sa chybovosť, znižuje sa odborná efektívnosť (napr. chyby vo výplatách, emailovej komunikácii, smerniciach, u lekára v stanovení diagnózy).

Váš život pripomína kolotoč a neutíchajúci beh vo vysokom tempe, ktorý nekončí a vy už prestávate vidieť svetlo na konci tunela.

Ako odlíšiť bežnú únavu a stres od vyhorenia?

1. Bežný stres pomáha človeku zostať v bdelosti, nabudí ho a pomáha mu prekonávať a zvládať situácie, ktorým musí čeliť. V tomto prípade je tu prítomná nádej, že problémy, ktorým čelím, vyriešim. Únava človeka z celého týždňa alebo vyčerpanie z náročnejšieho obdobia sa dajú uvoľniť napríklad spánkom, meditáciami, oddychom, dovolenkou, športom, pobytom v prírode, v záhradke, predĺženým víkendom. Pri bežnom strese dokážete zažívať radosť, nerozvráti vás zvnútra.
2. Pri vyhorení už stres nepôsobí motivačne ani stimulujúco. Naopak ďalší stres prilieva olej do ohňa vyčerpania, frustrácie a človek ho už nedokáže ľahko zvládať, ani spracovať. Spánok, šport a dovolenka už nie sú postačujúce na regeneráciu organizmu. Regenerácia a oddych sú potrebné na hlbšej úrovni, pretože telo vplyvom vysokých a pravidelných dávok chronického stresu nedokáže bez pomoci odbúravať stresový hormón kortizol. Nadmerný chronický stres odstrihne telo a dušu od radosti, človek sa doslova mení na nepoznanie.

Preto odporúčam nezostať v procese vyhorenia bez pomoci, ale vyhľadať odborníka. Všeobecný lekár vypíše PN. Následne sa môžete obrátiť na psychiatra, psychológa, psychoterapeuta alebo skúseného vzdelaného kouča mentálneho zdravia, ktorý pomáha klientom, ktorí si prechádzajú vyhorením alebo sa po vyhorení túžia opäť navrátiť do aktívneho pracovného života.

Sú niektoré profesie alebo osobnostné typy viac náchylné na vyhorenie?

Vyhorieť je možné v akejkoľvek profesii. Medzi predisponované povolania patria napríklad lekári, zubári, zdravotné sestry, sociálni pracovníci, kňazi, rehoľné sestry, psychológovia, psychiatri, psychoterapeuti, zamestnanci ľudských zdrojov a rôznych centier pre klientov, hasiči, pracovníci policajného zboru, vedúci pracovníci, rôzne IT pozície, pracovníci neziskových organizácií a stredného manažmentu.

• V kontexte osobnostných vlastností a preferovaného pracovného správania často vyhorievajú ľudia extrémne zameraní na výkon, perfekcionisti, workoholici, vysoko citliví ľudia, ľudia s vysokou empatiou a nedostatočne chráneným osobným priestorom (chcem byť všade a pre všetkých).

2. Príčiny a spúšťače vyhorenia

Aké sú hlavné faktory, ktoré vedú k vyhoreniu?

Christina Maslach, profesorka psychológie na Kalifornskej univerzite, ktorá sa dlhodobo venuje výskumu syndrómu vyhorenia, identifikovala hlavné faktory, ktoré k nemu vedú: nadmerný pracovný výkon a preťažovanie, absencia spravodlivosti (v odmeňovaní, kariérnom postupe či povýšení), konflikt hodnôt, nedostatočná odmena, nedostatok kontroly (keď nemám pod kontrolou výsledky svojej práce) a nedostatok sociálnej podpory (keď ma nepodporujú nadriadení, partneri alebo blízke okolie – nemám sa o koho oprieť).

Z praxe však musím dodať, že tieto faktory často súvisia aj s povahovými predispozíciami jednotlivca a špecifickými nárokmi daného povolania (predispozícia v povolaní).

Akú úlohu zohráva pracovné prostredie a firemná kultúra pri vzniku vyhorenia?

Pracovné prostredie a firemná kultúra zohrávajú kľúčovú úlohu pri vzniku vyhorenia, pretože ich negatívne vplyvy vedú k chronickému stresu. Často sa stávajú zdrojom nedorozumení, nejasnej komunikácie, šikany a hodnotových konfliktov.

Pre vysoko citlivých a vnímavých ľudí môže mať takéto pracovné prostredie devastujúci účinok. V mnohých firmách sú tolerovaní zamestnanci, ktorí narúšajú kolektívy a rozbíjajú dobre fungujúce tímy. Ak sa problém toxických zamestnancov a stresu neadresuje alebo sa s ním nevhodne pracuje, mnoho talentovaných a angažovaných pracovníkov odchádza, alebo pod vplyvom chronického stresu vyhorí. Títo ľudia strácajú radosť, motiváciu a chuť do práce.

Ako môže nedostatok hraníc medzi pracovným a súkromným životom prispieť k vyhoreniu?

V každej práci je dôležité vedieť vypnúť - mentálne, emocionálne, fyzicky, psychicky. Regenerácia pomáha odbúrať z tela, mysle a duše nahromadený stres. Ak si nedovolíme regenerovať tak ako to naše telo a duša potrebujú, platíme vysokú cenu za stratu zdravia, radosti, hodnôt, vnútornej sily.

Každý človek si musí sám za seba zažiť a navnímať, aký pomer pracovného a súkromného života pre seba potrebuje, aby cítil pevnú pôdou pod nohami.

Potrebujete si ujasniť, čo znamená nedostatok hraníc práve vo vašom prípade? Kde sú tieto hranice prekračované, aby ste pocítili, že už sa strácate a strácate kontakt so sebou? Keď si na tieto otázky odpoviete, budete schopní pozrieť sa na svoj život z inej perspektívy.

Nie je možné tvrdiť, že nedostatok hraníc je jedinou príčinou vyhorenia, ale určite predstavuje dôležitý faktor, ktorý s klientmi objavujeme počas individuálnych rozhovorov. Pri hľadaní odpovedí na to, čo ich k vyhoreniu priviedlo, sa tejto téme venujeme.

________________________

V druhej časti článku sa dočítate o konkrétnych krokoch, ktoré môžeme podniknúť na prevenciu vyhorenia, o význame kvalitného odpočinku a regenerácie, ako aj o úlohe zamestnávateľov pri podpore duševnej pohody. 

Viac od Kataríny si môžete vypočuť v podcaste Očami HR, kde bola hosťom v epizódach:

• Ako sa vrátiť do práce po dovolenke plný síl?
• Sila ženy v bežnom (aj pracovnom) živote
• Nadmerný pracovný výkon